Hronský, Jozef Cíger (1896–1960) Művek   hu sk

Életrajz

HRONSKÝ, vl. m. Jozef Cíger, 23. 2. 1896 Zvolen – 13. 7. 1960 Luján (Argentína), prozaik, autor literatúry pre deti a mládež, kultúrny pracovník, publicista, maliar. Jeho tvorba reprezentuje prechod od tradičného slovenského dedinského realizmu cez lyrický expresionizmus, zdôrazňujúci mýtus zeme a prítomnosť Boha v každodennom živote človeka, až k modernej intelektuálnej expresionistickej próze, analyzujúcej deziluzívne pocity človeka 20. stor. Debutoval zbierkou poviedok U nás (1923). V nej ako aj v nasledujúcich zbierkach Domov (1925) a Medové srdce (1929) nadväzoval na klasický kukučínovský realizmus. Hdinom poviedok týchto zbierok je dedinsky človek. Román Proroctvo doktora Stankovského (1930) je jeho prvým románom ideí. Je to román s expresionistickými prvkami, ktorého dej sa odohráva v mestskom intelektuálnom prostredí. Na motíve lásky ženy k trom mužom rozohral H. problém rozporu medzi citom a rozumom a zároveň medzi umením a pragmatizmom každodenného života. K dedinskej tematike sa vrátil vo svojich najlepších románoch tohto obdobia Chlieb a Jozef Mak. V nich pochopil človeka ako súčasť dedinského prostredia, determinovaného osudovou predurčenosťou a mýtickým vzťahom k životodarnej zemi. Chlieb je expresionistický kolektivistický román so zložito komponovanou dejovou líniou. Je zaľudnený množstvom individuálnych ľudských osudov, z ktorých prečnieva len postava Metoda Chlebku, akéhosi „rozumu“ dediny. Jozef Mak je románom indivídua. Dejová línia sa odvíja od ľúbostného vzťahu medzi pasívnym a osudu sa poddávajúcim Jozefom Makom a jeho dvoma ženami – manželkou Julou (reprezentuje duchovnosť) a švagrinou Marušou, jeho predchádzajúcou milou (reprezentuje telesnosť a sexualitu). Tragickosť osudov viacerých postáv symbolizuje krehkosť života indivídua, ale zároveň vieru v zachovanie života ako celku. Zbierka poviedok Sedem sŕdc (1934) obsahuje sedem príbehov na tému lásky. V 40. rokoch dospel H. v románoch Pisár Gráč (1940) a Andreas Búr Majster (Scranton, Pa., USA 1948) k svojej druhej prozaickej syntéze, tentoraz na expresionostickej báze.